Gél v tvojich vlasoch ešte nenasiakol sofistikovaným puchom barov, do ktorých by si chodil zapíjať ďalší pokazený vzťah. Obkolesený ťažobou ľahkých vzplanutí prerážať tamojší coolový vzduch tým veľavravným a zbabelým (a tupým).. :
„ Šak vieš, komplikované, komplikované...“ Okoreň si city skazenosťou - nech to má šťavu. Vytvor si alibistickú bariéru a odtni prsty každému, kto po nej bude chcieť za tebou vyliezť. Ale dá ti to práce, postaviť si ju... Vyzerá že netreba vôbec nič, akurát stačí sa na to všetko poriadne ......
Ale nie, buduj si svoje tehličky odstupu. Teraz ale ešte nie si schopný vytvoriť si ten bez(citný)pečný nadhľad. Ešte si nedokážeš udržať a vytvoriť bezpečný odstup. A tak veľmi by si to chcel. Aby si mohol v bezpečnom kruhu svojej tlupy naďalej šíriť že ten svet je ale oná...
Stále nie a nie napchať sa do toho pokryteckého kabáta... Ešte stále máš odvahu nazvať ma alibistkou. Ešte sa necítiš dosť trápne na to, aby si sa ma neopýtal, či si nepripadám ako najväčší zbabelec na svete. Ešte si neuvedomuješ ten môj neviditeľný pobavený úsmev, ktorý tvoje otázky sprevádza. Ešte stále dokážeš pohŕdať.
Taký mladý, taký pekný, taký čistý. Už aby to bolo preč, čo? A ja ťa pri tom zopodiaľ sledujem a v duchu ti prajem veľa šťastia... Neboj nič, pri takejto lopote sa ti to raz podarí. Už ma nebudeš viac zaujímať...
