Pred časom, pod vplyvom dojmu prebytku voľného času, rozhodla som sa rozšíriť svoje voľnočasové aktivity o niekoľko ďalších zábaviek.
Nakoľko väčšinu dňa presedím, čím si utešene pestujem nechcené krivky a dýchavičnosť už pri výstupe na 3. poschodie, rozhodla som sa zamerať na aktivity vyžadujúce pravidelný pohyb. Keďže pohyb v zmysle "čím vyššie/silnejšie/atď.. - tým lepšie" (t.j. posilňovňa, aerobik...) nie je práve tým čo ma motivuje a baví, išla som na seba psychologicky. Rozumej - poňúrala som sa skôr v oblasti tanečnej. Ňúrala som, ňúrala... až som vyňúrala niekoľko možnosti ktoré ideálne spĺňali všetky moje požiadavky. T.j. venovať sa tancom kde by bolo jednak cieľom skôr uvoľniť sa a spoločensky vyžiť (salsa) v kombinácii s náročnejším individuálnym tancom (flamenco), od nedávna občas prekladaný brušnými tancami.
To ako veľmi ma tieto aktivity bavia nie je predmetom článku. Čo ma v súvislosti s týmto zarazilo boli reakcie okolia, resp. rýchlosť akou boli ľudia schopní zaškatuľkovať druh športu/tanca do kategórie "Po-let's-dance-ovská eufória" a tým pádom ho zvrhnúť na stádovitú reakciu bez zmyslu. V konečnom dôsledku, i keby tomu tak bolo, zdá sa mi to ako dôvod na odmietnutie akéhokoľvek druhu zábavy veľmi povrchné. Schopnosť kategoricky niečo odbiť len pod vplyvom zdanlivého presýtenia v TV vidím v prvom rade ako ochudobnenie samého seba. Keby aj program v televízii inšpiroval k začatiu s tancom hneď tisíc ľudí, žiaden z nich nedokáže užiť si tanec namiesto mňa... Že to robia už "všetci"? Podľa toho čo vidím, asi ťažko. A opäť platí predošlý argument. Ten pohyb si za vás nikto iný neužije. Sprostredkovane to jednoducho nejde. Pre každého je to unikátny zážitok.
Podobný jav som pritom nezaregistrovala len v súvislosti s druhmi športov či tancov. Po oznámení kolegovi že sa chystám na balet Luskáčik som sa dočkala reakcie v podobe zhovievavého úsmevu s ironickým komentárom "Aké invenčné" (on ešte na žiadnom nebol). Reakcia na fakt že sa chystám na Carmen, bola veľmi podobná. Mainstream v ramci opier...
Čo tým chcem povedať? Nemám pocit že všetko, čoho všeobecná obľúbenosť vzrástla po spropagovaní televiziou, je apriori zlé. Nie všetko čo máte v hlave sprostredkovane zafixované ako "klasika", je prekonaná nuda. Odmietam si nasadiť do hlavy takýto limitujúci filter.