Vpravo, vľavo, desno-desno! (Dobrodružná Čierna Hora, part I)

Autor: Andrea Kuricova | 19.9.2008 o 8:30 | Karma článku: 4,71 | Prečítané:  1338x

Ak ste už niekedy do Čiernej hory zablúdili, tak viete, že nadpis v sebe neobsahuje žiadne dehonestujúce výrazy...

 

My sme si tam zablúdili cielene. Pohodovo, dovolenko, prechodom cez Chorvátsko a Bosnu, sme sa pripojili k známym, ktorí si čiernohorské "horo-skaly" obchádzali už týždeň. Nedostatok vody ich donútil zísť nižšie, a tak nám bolo, na vzájomnú radosť, dopriate stretnúť sa v pidi-hotelíku pri Skadarskom jazere.
Po dvoch čašiach vínka sme boli čoraz viac zvoľní absolvovať na druhý deň 7hodinový výlet po jazere, na ktorý sme podľa inštrukcií miestneho podnikateľa museli nastúpiť už o siedmej ráno. Rozmontovaní vínkom a štedrým spánkovým dovolenkovým režimom sme sa na to veľmi necítili. Ale ako vysvetlenie nám bolo povedané, že sa v tom čase "prebúdza príroda, budia všetky zvieratká a rastlinky" (doslova). Navyše - zastavíme sa asi v piatich kláštoroch, ktoré sa roztrúsene nachádzajú na malinkých jazerných ostrovčekoch. No - stálo nám to za to.

V šialenom čase sme teda vstali a pobrali sa krížom cez miestnu neoficiálnu skládku ku spropagovanej loďke. Ranné lyrické rozpoloženie nám v priebehu pár minút mierne narušil oný "dohadzovač v oblasti cestovného ruchu". Bez bližšieho vysvetlenia nás naložil na loďku, ktorá veľkostne zodpovedala asi polovici toho, čo sa sľubovalo večer predtým. Ale na frflanie vo väčšej miere sme ešte neboli dostatočne prebudení.. Okrem toho, ranné brázdenie jazera naozaj má čosi do seba (myslím, že brázdenie akejkoľvek vody má v zásade nejaké to svoje čaro) a nedala sa ani uprieť krása prírody. 

Vtáčikov sme síce počas plavby zazreli dohromady asi štyroch, ale o to exotickejšie sme ich vnímali... Čím dlhšie sme plávali (a preberali sa z polospánku), tým viac sme boli konfrontovaní s vecami, ktoré nás mierne rozlaďovali. Rozumne nám to dávkovali...
Keď sme bez povšimnutia prefrčali okolo prvého kláštora, ešte sme boli unavení na námietky... pri druhom podobnom prípade sme už začali spoločne pomrnkávať... ale keď sa lodivod opäť vyhováral na nízku hladinu vody, kvôli ktorej nemohol zakotviť pri ďalšom z kláštorov (jazero má rozlohu 391 km2 a priemernú hĺbku 6 metrov) , ktoré sme nehanebne míňali, drahý sa podujal dôrazne požiadať o vysvetlenie... Jeho hromženie je pravdepodobne schopné ovládať aj prírodné živly, pretože pri ďalšom kláštore už voda náhle dosahovala potrebnú výšku. Smola, bolo zavreté. Našťastie,  v pláne cesty bol ešte jeden kláštor. Jeho návšteva, spolu s následným hromadným kúpaním v lagúnovo modrej časti jazera obrátila finálne dojmy pozitívnym smerom. Hoci aj z tých avizovaných siedmich hodín bolo päť... Vývoj, ktorý sa v Čiernej Hore zopakoval ešte zopárkrát...

 

IMG_8374.jpg

IMG_8364.jpg

 IMG_8267.jpg 

 IMG_8275.jpg

IMG_8277.jpg 

 IMG_8278.jpg

IMG_8284.jpg 

 IMG_8294.jpg

IMG_8302.jpg

IMG_8318.jpg

IMG_8336.jpg 

 IMG_8350.jpg

 IMG_8376.jpg

 IMG_8378.jpg

IMG_8379.jpg

IMG_8392.jpg

 IMG_8394.jpg

 

 

 

 

 

IMG_8260.jpg

Clipboard01.jpg

IMG_8264.jpg

IMG_8274.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?