K-a-r-a-m-a-z-o-v-i

Autor: Andrea Kuricova | 4.2.2009 o 1:45 | Karma článku: 4,93 | Prečítané:  1338x

Pod náporom extrémne pozitívnych dojmov, ktoré ma zápätí po zhliadnutí Karamazovcov zaplavili, som sa rozhodla radšej vyčkať, aby tie najintenzívnejšie pocity odzneli a hodnotenie nebolo príliš jednoliate . Do rána sa však nič nezmenilo a ja si myslím stále to isté. Karamazovi je ten najlepší filmový projekt, aký som, minimálne počas posledných dvoch rokov, videla.


Prelomovo netradičné, silné, pravdivé. To sú prívlastky, ktoré ma pri snahe o najvýstižnejšie zhodnotenie dojmov z filmu napadajú ako prvé. Slovo „film“ sa mi navyše zdá príliš tesné na formát, ktorý sa pri tomto žánrovo nie ľahko zaraditeľnom projekte použil. Nepamätám si totiž na film, ktorý by krajšie a osudovejšie vystihol zázrak divadla. Na druhej strane - napriek tretiemu tisícročiu neexistuje divadlo, ktoré by dokázalo, bez pomoci filmu, nasvietiť svoje najväčšie tromfy v takejto detailnej kráse, povýšené do ďalšieho zmyslu.

Pretože to je základ, ťažisko a najväčšia devíza tohto úchvatného filmu – po množstvách zhliadnutých postáv a rolí budete mať opäť (takmer som napísala „po prvý krát“) možnosť vidieť, ako vyzerá HERECTVO. Herectvo také, ktoré vám vyrazí dych. Nepotrebujete nič iné, len potíšku sledovať všetky tie zemité bordové odtiene ľudských emócií; nanovo sa zoznámiť s tými, ktoré sa už v ére počítačov načisto stratili, alebo sa ich zhliadnutie prechádza sklopením očí, aby nás úder priamočiarych pocitov príliš neoslepil... Dnes už sa takýmto citom nečelí, pretože honba za pravdou a čestnosťou ustúpili úplne iným vášňam. Pri tomto filme však po nich opäť zatúžite. Aspoň na kratučkú chvíľku. A budú príťažlivé ako nikdy predtým...

Majstrovské herectvo si svojou silou podmaňuje všetko okolo – zanedlho po zhliadnutí prvých minút si pre túto drásajúcu ruskú drámu nebudete vedieť predstaviť vhodnejšie prostredie ako práve haly ošumelej poľskej továrne, kam sa, čoby na miesto konania alternatívneho divadelného festivalu, vyberie skupinka českých hercov predviesť svoje umenie (herci hrajú samých seba). Zanedlho krásne divadelné róby splynú s robotníckymi montérkami tak snúbivo, že si nebudete vedieť predstaviť ideálnejšiu kombináciu. Rozdielne štýly divadelného umenia si budú v centre záujmu striedať tak príhodne, že napriek ťažobe príbehu sa dusiť rozhodne nebudete. Dej ruskej drámy sa prepletie s dejom robotníka a prinúti každého položiť si otázku, kde končí dráma divadelná a začína tá životná...

Pre všetkých, ktorí si pojmom Herectvo nie sú istí, a tápajú v hľadaní životných zásad, vrelo odporúčam. Pre všetkých, ktorí rozmýšľajú, aké by boli naše limity nebyť Boha (nech už si pod tým predstavujete čokoľvek), odporúčam rovnako. Nikdy neoľutujete.

 

http://www.karamazovi.cz/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?